ANNALES
MUSEI
NATIONALIS
SLOVACI
ZBORNÍK
SLOVENSKÉHO
NÁRODNÉHO
MÚZEA
ARCHEOLÓGIA 27
ROČNÍK CXI – 2017
ANNALES
MUSEI
NATIONALIS
SLOVACI
ZBORNÍK
SLOVENSKÉHO
NÁRODNÉHO
MÚZEA
ARCHEOLÓGIA 27
ROČNÍK CXI– 2017
Bratislava 2017
ANNALES MUSEI NATIONALIS SLOVACI
ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA
CXI– 2017
ARCHEOLÓGIA 27
Predseda redakčnej rady/Head of editorial board
PhDr. Juraj Bartík, PhD., Bratislava
Redakčná rada/Editorial Board
Doc. PhDr. Gertrúda Březinová, CSc., Nitra
Mgr. Radoslav Čambal, PhD., Bratislava
PhDr. Beáta Egyházy-Jurovská, Bratislava
PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD., Bratislava
Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Nitra
Prof. PhDr. Stanislav Stuchlík, CSc., Opava
Dr. Eric Vrba, Boston
Zostavovateľ/Edited by
PhDr. Vladimír Turčan
Preklad do nemeckého a anglického jazyka/translation into English and German languages:
REELS, s. r. o., Stephanie Staffen a autori
Publikácia je recenzovaná/publication is reviewed
Grafická úprava /Graphic design
Marianna Lázničková, Erika Mészárosová
Tlač/Print:
Bittner print s.r.o
Vydalo/Published by: Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum, Bratislava 2017
Náklad/Numbers of the copies: 350 kusov
© Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum/Slovak National Museum-Archaeological Museum 2017
ISBN 978–80–8060–414–1
ISSN 1336-6637
OBSAH – INHALT
7
13
15
37
ALENA ŠEFČÁKOVÁ: Praveké kresby v jaskyni Domica
Prehistoric Drawings in Domica cave
43
47
BARBARA DANIELOVÁ: Medená sekera z Hruštína
Fund eines Kupferbeils aus Hruštín
49
61
ADAM GAŠPAR: Obilné jamy v praveku stredného a dolného Ponitrianska
Grain pits in prehistory of Nitra region
63
77
JURAJ BARTÍK – TOMÁŠ ZACHAR: Ozdobný štít únětickej kultúry z Gajar
Verzierter Schild der Aunjetitzer Kultur aus Gajary
81
87
DAVID VÍCH: Pozdně bronzový depot se štítovou sponou z Moravské Třebové
Spätbronzezeitliche Hort mit Blattbügelfibel aus Moravská Třebová
89
96
PETER ŠIMČÍK: Plasticky zdobená mazanica z Prešova- Nižnej Šebastovej
Plastisch verzierter Huttenlehm aus Prešov-Nižná Šebastová
97
PETER C. RAMSL: Bronze- und eisenzeitliche Gräberfelder in Nordostösterreich: topographische Lage,
Strukturen, und geschlechtsspezifische Bestattungsareale anhand von ausgewählten Beispielen
Pohrebiská z doby bronzovej a železnej v severovýchodnom Rakúsku: poloha, štruktúra a rodové areály na
vybraných príkladoch
107
4
TOMÁŠ MICHALÍK: Paleolitické nálezy z Prašníka a Trstína. Príspevok k paleolitickému osídleniu
severovýchodnej časti Malých Karpát
Palaeolithic finds from Prašník and Trstín. Towards a Palaeolithic settlement of the north-eastern part of
the Small Carpathians
109
130
RADOSLAV ČAMBAL – IGOR BAZOVSKÝ: Neskorolaténske sídliskové objekty v Bernolákove, okr. Senec
Spätlatènezeitliche Siedlungsobjekte in Bernolákovo, Bez. Senec
133
136
MIROSLAVA DAŇOVÁ: Rímsky prsteň z Trenčína
Roman ring from Trenčín
137
152
VLADIMÍR TURČAN: Včasnostredoveké sídliskové objekty z Bernolákova
Frühmittelalterliche Siedlungsobjekte aus Bernolákovo
153
161
LUCIA PILKOVÁ – PETRA ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ: Predmety každodennej potreby z Čeboviec –
Zeleného hradu (okr. Veľký Krtíš)
Gegenstände des alltäglichen Bedarfs aus Čebovce – Zelený hrad (Bez. Veľký Krtíš)
163
178
MICHAL PÍREK: Gajary – Posádka vo svetle historických prameňov
Gajary – Posádka im Lichte historischen Quellen
179
192
MAREK BUDAJ – MICHAL PÍREK: Nálezy z 14. – 15. storočia z hradu Tekovská Breznica
Funde vom 14. – 15. Jahrhundert von der Burg Tekovská Breznica (Bez. Žarnovica)
197
196
197
204
KOLOKVIUM
VLADIMÍR TURČAN: Pätnásty ročník kolokvií k otázkam rímsko-germánskej archeológie
Fünfzehnter Jahrgang der Kolloquien zu Fragen der römisch-germanische Archäologie
ZDENĚK BENEŠ: Doklady výzdoby ozubeným kolečkem (radýlkem) na sídlišti z počátku doby římské
v Mlékojedech, okr. Mělník
Evidence of Cog-wheel Ornamentation on a site from the beginning of the Roman era in Mlékokojedy,
Mělník District
205
212
EDUARD DROBERJAR – RADKA KNÁPEK: K labskogermánské radélkované keramice
Zur elbgermanischen Keramik mit Rädchenverzierung
213
222
KRISTIAN ELSCHEK: Rädchenverzierte Keramik der römischen Kaiserzeit vom südlichen Marchgebiet
Radielková keramika z doby rímskej z južného Pomoravia
223
233
LINDA KOVÁCSOVÁ – JÁN RAJTÁR: Urny zdobené ozubeným kolieskom z vybraných hrobov pohrebísk
v Kostolnej pri Dunaji a v Sekuliach
Rädchenverzierte Urnen von ausgewählten Gräbern der Gräberfelder von Kostolná pri Dunaji und Sekule
235
244
JAROSLAVA RUTTKAYOVÁ – MATEJ RUTTKAY: Keramika zdobená radielkom z Ponitria a Požitavia
Rädchenverzierte Keramik aus dem Nitra und Žitava Gebiet
245
250
VLADIMÍR VARSIK: Nádoby zdobené ozubeným kolieskom z kvádskeho sídliska vo Veľkom Mederi
Rollrädverzierte Gefässe aus der quadischen Siedlung von Veľký Meder
251
268
PETR ZAVŘEL: Tečkovaná a radélkovaná výzdoba na keramice starší doby římské z jihočeských lokalit
Die Punkt - und Rädchenverzierung auf der Keramik der älteren römischen Kaiserzeit aus den
südböhmischen Lokalitäten
271
RECENZIE
Juraj Bartík: Zoja Benkovsky-Pivovarová – Bohuslav Chropovský: Grabfunde der frühen und der
beginnenden mittleren Bronzezeit in der Westslowakei.Nitra 2015.
273
Skratky časopisov a periodík – Abkürzungen von Zeitschriften und Periodika
5
ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA CXI– 2017 ARCHEOLÓGIA 27
RÍMSKY PRSTEŇ Z TRENČÍNA1
MIROSLAVA DAŇOVÁ
Keywords: Roman period, ring, gem, Germanic settlement of Slovakia, Trenčín museum
Abstract: Roman ring from Trenčín. The ring from Trenčín (Pollakova tehelňa site) is part of a larger set of items from the
territory of presumed Germanic settlement. It is specific in terms of its material: a transparent glass gem with a transversal
white vein on which the goddess Venus is depicted. Analogies of the ring and gem are known from various parts of the Roman
empire and enable the item to be dated relatively reliably to the 1st century A.D., at the latest to the 1st half of the 2nd century. We
consider the ring to be one of the most interesting Roman imports from Trenčín and its surroundings, which might be linked
Marcus Aurelius’ military campaign.
Prsteň s gemou pochádza z lokality Trenčín – Pollakova tehelňa. Do Trenčianskeho múzea ho v roku 1973 odovzdal Jaroslav Somr, ktorý ho získal počas terénnych úprav na území bývalej Pollakovej tehelne, v katastri dnešného Trenčína2.
V tejto lokalite bolo už začiatkom 20. storočia identifikované germánske osídlenie a početné germánske nálezy sú zmiešané s rímskymi importmi (sklo, terra sigillata, mince). Variabilita i počet nálezov indikujú významnejšie lokálne germánske
centrum (Mádl 1930, 66; Krekovič 1983, 157; Rajtár 2008, 180, obr. 8, 181, obr. 9; Hrnčiarik 2009, 155, Kat. 190; Hrnčiarik
2013, Teil II, 182-183 Kat. 2136-2147) a to i napriek tomu, že počas obdobia získavania archeologického materiálu nebolo
možné vykonať riadny archeologický prieskum (Nešporová 1980, 74).
Prsteň (obr. 1) bol pôvodne označený ako korálik (prír. č. 137/73; evid. č. A 3303) a až pri neskoršom spracovaní
identifikovaný ako bronzový prsteň so sklenenou gemou. Má tenkú objímku o vnútornom priemere približne 1,4 cm a celkovú hmotnosť len 1,6 g. Šírka objímky sa smerom k očku mení z 0,15 až na 1,0 cm pri očku. Jej dolná časť chýba, napriek
tomu je možné prsteň priradiť k typu Guiraud 2 (Guiraud 1989, 181, najbližšie k 2a?). Prsteň nemá vytvorené plecia a objímka je bez ďalšieho zdobenia. Ide o typ prsteňa, ktorý bol podľa Hélène Guiraud obľúbený od čias Gaia Iulia Caesara do prvej
polovice 3. stor. po Kr. Bádateľka Ivana Popović tento tvar prsteňa v Panónii datuje na základe analógií i vlastného výskumu
prevažne do 1.-2. stor. po Kr. (Popović 1992, 97 Kat. 104 [bronz], 102 Kat. 120 [železo]). Ďalšie analógie sú známe i z územia
Panónie: Siscie/Sisak (Rendić-Miočević 1993, 161, Kat. 216 [zlato]), Gerulaty/Bratislavy-Rusoviec (Pichlerová 1981, 158 ŽH
108.2 [striebro] a 148 ŽH 97.8 [železo]; Daňová 2016, 111 Kat. 1 a 2) alebo dnešnej lokality Nagylózs (Kubitschek 1926,
106c, Tab. 3.1.c. [zlato]). Tento typ prsteňa sa vyskytoval
na celom území Rímskej ríše a v 1. stor. po Kr. sa stáva jedným z najpoužívanejších. Je dôležité podotknúť, že veľkosť
prsteňa a šírka objímky nelimitovali spôsob jeho nosenia.
Rímski občania často nosili prstene aj na malíčkoch ľavej
ruky ako odznak svojej príslušnosti k Rímskej ríši. Dokladom toho sú najmä náhrobné stély s vyobrazením takto
noseného prsteňa (obr. 2).
Gema (obr. 3) zasadená v prsteni má rozmery
1,2x0,8 cm a je hrubá 0,3 cm. Farba gemy je medová s bielou priečnou žilkou širokou 0,25 cm. Priehľadný materiál
a zvyšky opalesknej vrstvy na okrajoch gemy potvrdzujú,
že bola vyrobená zo skla. Malá časť gemy v ľavej dolnej časti je odštiepená. Zaujímavým prvkom je biela žilka, ktorá
imituje vrstvené polodrahokamy (najčastejšie acháty). Podobné sklenené gemy s jednou alebo dvomi paralelnými
žilkami sú pomerne početné v zbierkach Metropolitného
Obr. 1. Trenčín. Rímsky prsteň z Pollakovej tehelne. Zdroj: Autorka.
múzea, kde sú datované do obdobia 2. polovice 1. stor.
Fig. 1. Trenčín. Roman ring from Pollakova tehelňa. Source: author.
13UtVSHYRNEROVSUDFRYDQêYćDNDJUDQWRP9(*$ D9(*$
25DGDE\VRPVDWêPWRSRćDNRYDODNROHJRP70LFKDOtNRYL36FKUHLEHURYLD-6RPURYL]7UHQþLDQVNHKRP~]HD]DVSUtVWXSQHQLHSUVWHĖDNãW~GLX
D]DGRSOQHQLHLQIRUPiFLtRMHKRS{YRGH
133
Obr. 2. Detail stély rímskeho občana Petronia Rufa s prsteňom na malíčku ľavej
ruky. Nájdené na území dnešného Walbersdorfu (Rakúsko), dnes v Soproni
Múzeum. Datovanie 50-70 po Kr. Zdroj: http://www.ubi-erat-lupa.org/monument.
php?id=422
Fig. 2. Detail of the stela of the Roman citizen Petronius Rufus wearing a wing
on the little finger of his left hand. Found on the land of present-day Walbersdorf
(Austria), now in Sopron museum. Dated to 50 – 70 A. D.
Obr. 3. Trenčín. Gema a odtlačok vyobrazenia
na prsteni. Zdroj: Autorka.
Fig. 3. Trenčín. Gem and imprint of the
depiction on the ring.
pred Kr. ( Spier 1992, 148-181 Kat. 412-423) a poznáme ich aj zo zbierky Kapitolského múzea v Ríme (Gallottini 2012,
139 Kat. 205: 1. stor. pred Kr. a 132 Kat. 192: 3. – 2. stor. pred Kr.), Národného múzea v Ljubljane (Nestorović 2005, 30 Kat
30 – augustovská doba), Rímsko-germánskeho múzea v Kolíne (Krug 1981, 197 Kat. 123; 198 Kat. 129; 199 Kat. 133; 205
Kat. 164; 207 Kat. 174, 175; 208 Kat. 180, 181; 213 Kat. 213; 217 Kat. 239; 219 Kat. 246: všetky 1. stor. pred Kr – 1. stor. po
Kr.). Prevažná väčšina analógií sklenených gem bola datovaná do 1. stor. pred Kr. a gemy zo zbierok v Ríme poukazujú na
možný pôvod v helenistickej tradícii (Gallottini 2012, 132 Kat. 192: 3. – 2. stor. pred Kr.). Na všetkých uvedených gemách
sa nachádzajú božstvá alebo héroovia z gréckej mytológie. Problematika si bude vyžadovať ďalšie podrobnejšie štúdium,
avšak neprítomnosť týchto gem v neskorších obdobiach a motív vyobrazených héroov a božstiev indikujú špecifickú
povahu tohto materiálu.
Na geme z Trenčína je vyobrazená stojaca nahá postava v kontraposte z ľavej strany. Obe ruky sú pokrčené
v lakťoch a smerujúce k hlave. Z pravej ruky visí dole kus odevu, pravdepodobne plášť. Boky, nohy a brucho postavy
pôsobia pomerne robustne. Vyobrazenie má vyrytú základovú líniu. Presnejšiu identifikáciu vyobrazenia sťažuje materiál
gemy (sklo), v ktorom sa nezachovali detaily tváre, hlavy alebo drapéria odevu. Chýbajúce iné atribúty a najmä postoj
identifikuje postavu ako Afroditu Anadyomene – v Rímskej ríši je ekvivalentom Venuša Anadyomene. Býva zobrazovaná
ako vystupuje z mora buď nahá, s oblečením odloženým vedľa seba (obr. 4)
alebo len s chitónom spusteným okolo pása. Jej ruky smerujú k hlave akoby
si upravovala účes. Na niektorých vyobrazeniach ju môže sprevádzať Eros
(v starorímskej mytológii mu zodpovedá Amor). Tento spôsob vyobrazenia
bohyne je v antike populárny od helenizmu a do popredia sa dostal od 1.
stor. pred Kr., kedy Polycharmes z Rhodu vytvoril sochu Afrodity/Venuše
Anadyomene (Oxford 2015, 430 ). Ten istý okamih bol v antickej mytológii
známy najmä vďaka opisu Homérskom hymne na Afroditu:
„O krásné Afrodítě, té bohyni s čelenkou zlatou,
ctihodné, budu zpívat, jež hrazená města má všude
na Kypru, ležícím v moři, kam po vlnách hučících kolem
v jemných chomáčcích pěny ji zanesla Zefyru síla,
vanoucí vlhkým dechem. Tam Hóry s náčelkem zlatým
rády ji přivítaly; hned v božské ji oděly roucho,
na hlavu nesmrtelnou ji vložily čelenku skvostnou,
ze zlata zrobenou zdobně, pak po dírek lalůčků ušních
zapjaly z mosazi šperk a ze zlata drahocenného,
potom ji přes jemnou šíji ji na hruď bělostí skvoucí
spustili řetízky zlaté, takové, jakými samy
Hóry s náčelkem zlatým se zdobily, kdykoliv měly
vstoupiti v otcův palác a v bohů půvabné plesy...“
(Hymnus na Afroditu VII.)
Jej podoba v okamihu zrodenia bola motívom sochárskeho umenia, drobnej plastiky či numizmatiky. Rímski autori Strabón a Plínius Starší
spomínajú mimoriadne pôsobivý obraz Afrodity Anadyomené od maliara
Apella, ktorý bol pôvodne v chráme Asklepia na Kose. Obyvatelia ju však
poslali do Ríma Oktaviánovi, aby ju venoval pamiatke G. I. Caesara v jeho
134
Obr. 4. Afrodita/Venuša Anadyomené. Mramorová
socha v Museum of Fine Arts Boston. Datovaná
medzi roky 100 pred Kr. – 70 po Kr. Pôvod: Malá
Ázia. Zdroj: http://www.mfa.org/collections/
object/statuette-of-aphrodite-rising-from-the-seaanadyomene-150256 (8.8.2017)
Fig. 4. Aphrodite/ Venus of Anadyomene. Marble
statue in the Museum of Fine Art, Boston. Dated to
between 100 B.C. and 70 A. D. Origin: Asia Minor.
novopostavenom chráme. Oktavián im na oplátku znížil ročný tribút o sto talentov striebra (Plinius, Naturalis Historia
XXXV.36.6; Strabón, Geography, Kniha XIV.2.20). Toto vyobrazenie je početne zastúpené aj na gemách z Carnunta (Dembski 2005, 77 Kat. 242-244), Brigetia (Gesztelyi 2000, 56 Kat. 108), územia Itálie (Gallottini 2012, 127 Kat 184; Sena Chiesa
1966, Kat. 269-272), a z rozsiahlych zbierok (napr. AGDS I.2, Kat. 748; AGDS I.3, Kat. 2175). Podľa bádateľky Antje Krug
produkovali gemy s vyobrazením Venuše najmä centrá v Malej Ázii, kde bol jej kult mimoriadne populárny už od čias
helenizmu a presadil sa aj v rímskom umení (Krug 1982, 152).
Dôležitou oporou pre datovanie gemy z Trenčína je spôsob vyobrazenie. Štýl vyhotovenia gemy je podobný gemám
z 1. stor. po Kr., resp. v prípade nálezov z Panónie datuje G. Dembski tieto gemy do 2. – 3. stor. po Kr. (Dembski 2005, 77,
Kat. 242-244).
Záver
Pre čo najuspokojivejšie datovanie a historickú interpretáciu predmetu je potrebné zvážiť všetky doposiaľ získané informácie. Sklenené gemy s jednou alebo dvomi žilkami sú v dostupných zbierkach takmer výsostne datované najneskôr do
1. stor. po Kr. Zároveň sa na nich vyskytujú vyobrazenia božstiev buď nahých postáv héroov alebo tanečníkov, čo je v súlade s informáciami zistenými na geme z Trenčína. Štýlové zobrazenie postavy (proporcie, spôsob vyhotovenia) zodpovedá
analógiám, ktoré väčšina bádateľov datuje do 1. stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr., jedine G. Dembski do neskoršieho obdobia.
Gema je zasadená do prsteňa, ktorého tvar bol nosený oveľa dlhšie obdobie (až do 3. stor. po Kr.), ktoré pre územie
Panónie čiastočne zúžila Ivana Popović. Zároveň je treba vziať do úvahy fakt, že prsteň mohol byť v užívaní aj niekoľko
desiatok rokov v závislosti od použitých materiálov ale aj jeho funkcie. Stav povrchu prsteňa z Trenčína už žiaľ nedovoľuje
získať bližšie informácie o intenzite jeho používania, pretože bol povrchovo ošetrený a konzervovaný. Zvyšok opalesknej
vrstvy na odlomenom kúsku gemy v ľavej dolnej časti ale poukazuje na to, že gema (a pravdepodobne aj prsteň) boli poškodené dávno pred ich nadobudnutím v 20. stor.
Prsteň ako celok je možné datovať do 1. stor. po Kr., najneskôr do 1. polovice 2. stor. po Kr. Veľkosťou zodpovedá
prsteňu, ktorý nosievali v tomto období rímski občania (právo nosiť prstene bolo ženám v tomto období obmedzené).
Ako však interpretovať takýto predmet medzi nálezmi z germánskeho sídliska, ďaleko od hraníc rímskej ríše? Odlomená
objímka prsteňa a odštiepená časť gemy indikujú, že prsteň bol používaný a v čase straty/uloženia pravdepodobne poškodený. Jeho prítomnosť na sídlisku „Pollakova tehelňa“ je možné spojiť s aktívnymi kontaktmi medzi Rímskou ríšou
a barbarským prostredím počas 2. stor. po Kr.
LITERATÚRA
AGDS I.2 – E.Brandt /E. Schmidt: Antike Gemmen in deutschen Sammlungen. Band I: Staatliche Münzsammlung München. Teil 2: Italienische Gemmen etruskisch bis römisch-republikanisch. München 1970.
AGDS I.3 – E. Brandt (Hrsg.?): Antike Gemmen in deutschen Sammlungen. Band I: Staatliche Münzsammlung München. Teil 3: Gemmen und Glaspasten der römischen Kaiserzeit sowie Nachträge. München 1972.
Daňová 2016 – M. Daňová: Rímske prstene z Gerulaty. (Nálezy z výskumov Ľ. Kraskovskej a M. Pichlerovej v novom
svetle). Zbor. SNM. Arch. Supplementum 11, 2016, 103-118.
Dembski 2005 – G. Dembski: Die antiken Gemmen und Kameen aus Carnuntum. Wien 2005.
Gallottini 2012 – A. Gallottini (cur.): La glittica Santarelli ai Musei Capitolini. Intagli, Cammei e Sigilli. Rome 2012.
Gesztelyi 2000 – T. Gesztelyi: Antike Gemmen im Ungarischen Nationalmuseum. Catalogi Musei Nationalis Hungarici,
Series Archaeologica III. Budapest 2000.
Guiraud 1989 – H. Guiraud: Bagues et Anneaux á l´Époque Romain en Gaule. Gallia 46, 1989, 173-211.
Hrnčiarik 2009 – E. Hrnčiarik: Römische Glasgefässe aus der Slowakei. Štud. Zvesti AÚ SAV 45, 2009, 151-174.
Hrnčiarik 2013 – E. Hrnčiarik: Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei. Teil I-II. Bonn 2013.
Krekovič 1983 – E. Krekovič: Poznámky k nálezom rímskych sklenených nádob na Slovensku. Musaica 26, 1983, 157-162.
Krug 1981 – A. Krug: Antike Gemmen im Römisch-Germanischen Museum Köln. Frankfurt am Main 1981.
Krug 1982 – A. Krug: Die „Kauernde Aphrodite“ in Kristall. The J. Paul Getty Museum Journal 10, 1982, 145-152.
Kubitschek 1926 – W. Kubitschek: Römerfunde von Eisenstadt. Wien 1926.
Mádl 1930 – J. Mádl: Nález římské kulturní jámy v cihelně Polákově u Trenčína. Obzor Praehist. 7-8, 1928-1929 (1930),
66-69.
Nestorović 2005 – A. Nestorović: V dragulje vbrušne podobe sveta. Rimske geme Slovenije. Ljubljana 2005.
Nešporová 1980 – T. Nešporová: Príspevok k osídleniu Trenčína v dobe rímskej. In: LAUGARICIO. Zborník historických
štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice 1980, 73-88.
Oxford 2015 – E. A. Friedland/M. Grunow Sobocinski/E. K. Gazda: The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford
2015.
135
Pichlerová 1981 – M. Pichlerová: Gerulata Rusovce, Rímske pohrebisko II. Bratislava 1981.
Popović 1992 – I. Popović: Rimski nakit u Narodnom muzeju u Beogradu. I Prstenje. Antiquity 6/I. Beograd 1992.
Rajtár 2008 – J. Rajtár: Die Waagtrasse in der Slowakei. Eine Vormarschroute der Römer während der Markomannenkriege? in Rom auf dem Weg nach Germanien: Geostrategie, Vormarschtrassen und Logistik. Mainz 2008, 169-186.
Rendić-Miočević 1993 – A. Rendić-Miočević: Arte e Cultura in Croazia. Colezioni del Museo Archeologico di Zagabria.
Arezzo 1993.
Sena Chiesa 1966 – G. Sena Chiesa: Gemme del Museo Nazionale di Aquileia, Testo + Tavole. Padova 1966.
Spier 1992 – J. Spier: Ancient Gems and Finger Rings, Malibu 1992.
ZDROJ ANTICKÝCH PRAMEŇOV
Hymnus na Afroditu VII – Homérské hymny. Válka žab a myší. Preklad Otakar Smrčka. Praha 1959, 96.
Plinius, Naturalis Historia
http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.02.0137
Strabo, Geography http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.01.0198
ROMAN RING FROM TRENČÍN
MIROSLAVA DAŇOVÁ
In order to obtain the most satisfactory dating and historical interpretation of the item, all information gained to date must
be taken into consideration. Glass gems with one or two veins in accessible collections are almost always dated at the latest
to the 1st century A.D. They also feature depictions of deities, either the naked figures of heroes or dancers, which conforms to the information obtained on the gem from Trenčín. The style of the depiction of the figure (proportions, method of
production) fits in with analogies which most researchers date to the 1st century B.C – 1st century A.D; only G. Dembski
dates them to a later period.
The gem is set in a ring whose shape was worn for a much longer period (up to the 3rd century A.D.), which was
partially defined for the territory of Pannonia by Ivana Popović.
We must also take into consideration the fact that the ring might have been used for several decades depending on
the materials used and its function. The state of the surface of the ring from Trenčín unfortunately no longer enables us to
obtain further information on the intensity of its use, because its surface has been treated and preserved. However, the rest
of the opalescent layer on the broken piece of the gem on the lower left side points to the fact that the gem (and probably
the ring) were damaged a long time before their acquisition in the 20th century.
The ring as a whole can be dated to the 1st century A.D., at the latest to the 1st half of the 2nd century. The size of
the ring matches those worn at the time by Roman citizens (the right of women to wear rings was limited at that time).
However, how can such an item be interpreted among findings from a Germanic settlement, far from the borders of the
Roman Empire? The broken bezel and the chipped part of the gem indicate that the ring was used, and probably damaged
at the time of its loss/storage. Its presence on the “Pollakova tehelňa” settlement can be linked to active contacts between
the Roman Empire and the Barbarian environment during the 2nd century A.D.
Miroslava Daňová
Katedra klasickej archeológie, Filozofická fakulta,
Trnavská univerzita v Trnave,
Hornopotočná 23, 918 43 Trnava
Email: mirka.danova@gmail.com
136
© SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM-ARCHEOLOGICKÉ MÚZEUM
ISBN 978–80–8060–414–1
ISSN 1336-6637